Sibír, Rusko, Mongolsko, Ukrajina, Kosovo, Macedónsko, Albánsko, Balkán a iné krajiny. Sibir.sk

» Mongolsko
» Kosovo
» Rusko
» Ukrajina
» Macedónsko
» Iné krajiny

email:
info@sibir.sk

Kosovo

Autonómna oblasť (do 28.marca 1989) s rozlohou 10 887 km2 (4,5-krát menšie ako Slovensko) v juhozápadnom Srbsku pri albánskych hraniciach. 1 989 000 obyvateľov, dnes zo 4/5 Albánci. Správne stredisko Priština. V období od roku 1389 do roku 1912 patrilo Turkom. Strategicky dôležitý stred Balkánu, historicky križovatka hlavných ciest polostrova z Carihradu k Jadranskému moru a zo Solúna k Dunaju. Hospodársky zaostalé územie napriek tomu, že má úrodné nížiny s dostatkom vlahy a v horách bohaté náleziská striebra, chrómu, olova a zinku. ťa na dlhší čas prerušená. Preto počas zvlášť tuhej zimy na prelome rokov 1903-4 boli na ľad položené koľaje a dopravu zabezpečovali kone až do marca.

Odporúcané stránky:
www.esperanto.sk
www.welzl.cz www.galeriaslovakia.sk
www.volny.cz/mongolia
www.vlasta.org
www.vanek.4d.sk

Inzercia

Poloha, rozloha, hranice
Kosovo, južná oblasť Srbska, ktoré spolu s Čiernou Horou (Crna Gora) tvorí Zväzovú republiku Juhoslávia, leží v centrálno-západnej časti Balkánskeho polostrova. Na juhovýchode hraničí s Macedónskom (Makedonija), na juhozápade s Albánskom (Shqiperia), na severozápade s Čiernou Horou, na severe a východe so Srbskom. Územie oblasti je ohraničené súradnicami 41°45' - 43°15' s.z.š., 20°00' - 21°50' v.z.d.
Povrch
Kosovo, južná oblasť Srbska, ktoré spolu s Čiernou Horou (Crna Gora) tvorí Zväzovú republiku Juhoslávia, leží v centrálno-západnej časti Balkánskeho polostrova. Na juhovýchode hraničí s Macedónskom (Makedonija), na juhozápade s Albánskom (Shqiperia), na severozápade s Čiernou Horou, na severe a východe so Srbskom. Územie oblasti je ohraničené súradnicami 41°45' - 43°15' s.z.š., 20°00' - 21°50' v.z.d.
Podnebie
Podnebie je mierne, kontinentálne, charakteristické sú horúce suché letá a relatívne studené zimy s dostatkom snehových zrážok. Priemerná júlová teplota – približne 20°C (Priština 22,0°C), priemerná januárová teplota sa pohybuje okolo 0°C (Priština –1,5°C). V kotlinách spadne ročne 500 - 600 mm zrážok, veľhorské oblasti majú i viac ako 1500 mm (Priština 1100 mm).
Vodstvo
K najvýznamnejším riekam patria Sitnica, Ibar a Morava, spadajúce k úmoriu Čierneho mora. Beli Drin sa v Albánsku vlieva do rieky Drin, vtekajúcej do Jadranského mora a rieka Lepenac, ktorá v Macedónsku vteká do rieky Vardar, vtekajúcej do Egejského mora.
Obyvateľstvo a osídlenie
Počet obyvateľov : 2 100 000 (1994)
Kosovo je na špičke populačného prírastku v Európe. Napriek pomerne vysokej hustote osídlenia – 179 obyv./km2 (stredné Srbsko 104 obyv./km2) je stupeň urbanizácie nízky – 32%.
Kosovo dnes obývajú z 90% Albánci (v rámci celého Srbska tvoria Albánci 17%-nú menšinu), ďalej Srbi, Čiernohorci, Turci a Rómovia. Kým po vzniku juhoslovanského štátu tu žilo okolo 30% Srbov a Čiernohorcov a v roku 1929 61%, potom v roku 1961 už prevládali Albánci s 67%. V roku 1996 to bolo už približne 90% Albáncov a 10% Srbov a ďalších menšín. Nárast albánskeho obyvateľstva ukazuje tabuľka :
1948 - 498 000
1961 - 646 000
1971 - 916 000
1981 - 1 226 000

1991 - 1 596 000
1998 - 1 800 000
Emocionálny vzťah kresťansko-ortodoxných Srbov ku Kosovu je neobyčajne silný, aj keď netvoria ani 10% obyvateľstva. Napriek tomu považujú prevažne moslimských Albáncov za cudzí národnostný prvok, ktorý na toto územie nemá právo. Srbi určujú a rozhodujú o štátnych i spoločenských záležitostiach a nie sú ochotní akceptovať mocenské práva národnostnej väčšiny. Tá sa neustále usiluje o autonómiu alebo spojenie s Albánskom.
Národnostné zloženie Kosova podľa údajov OSN roku 2002 : total population 1.7 to 1.9 mn.
• 88% Albanians (1,496,000 - 1,672,000)
• 6% Serbs (102,000 - 114,000)
• 3% Muslim Slavs (51,000 to 57,000)
• 2% Roma (34,000 - 38,000)
• 1% Turks (17,000 - 19,000)