1 989 000 obyvateµov, dnes zo 4/5 Albánci. Správne stredisko Priština. V období od roku 1389 do roku 1912 patrilo Turkom. Strategicky dôleľitý stred Balkánu, historicky križovatka hlavných ciest polostrova z Carihradu k Jadranskému moru a zo Solúna k Dunaju. Hospodársky zaostalé územie napriek tomu, že má úrodné nížiny s dostatkom vlahy a v horách bohaté náleziská striebra, chrómu, olova a zinku. Poloha, rozloha, hranice Kosovo, južná oblasť Srbska, ktoré spolu s Čiernou Horou (Crna Gora) tvorí Zväzovú republiku Juhoslávia, leží v centrálno-západnej časti Balkánskeho polostrova. Na juhovýchode hraničí s Macedónskom (Makedonija), na juhozápade s Albánskom (Shqiperia), na severozápade s Čiernou Horou, na severe a východe so Srbskom. Územie oblasti je ohraničené súradnicami 41°45′ - 43°15′ s.z.š., 20°00′ - 21°50′ v.z.d.. Prírodné pomery Povrch Kosovo má väčšinou hornatý ráz, celá oblasť spadá do prevažne krasovej Dinárskej sústavy. Pohorie Kopaonik na severe dosahuje 2 000 m výšok, hornatú krajinu západného Kosova tvorí Mokra gora a výbežky pohoria Prokletije s najvyšším vrchom Daravica (2 656 m). Západ vypåňa tektonická kotlina Metohija (500 m n.m.) odvodňovaná riekou Beli Drin do Albánska, v centrálnej časti sa rozprestiera rozsiahla plošina Kosovo polje (500 – 1 400m n.m.). Centrálna plošina smerom na juh prechádza do vápencových horských masívov ©ar-planiny (do 2 740 m n.m.). Svahy pohorí sú pokryté listnatými lesmi, lúkami a pasienkami s krovinatými porastami. Podnebie Podnebie je mierne, kontinentálne, charakteristické sú horúce suché letá a relatívne studené zimy s dostatkom snehových zrážok. Priemerná júlová teplota – približne 20°C (Priština 22,0°C), priemerná januárová teplota sa pohybuje okolo 0°C (Priština –1,5°C). V kotlinách spadne ročne 500 - 600 mm zrážok, vežhorské oblasti majú i viac ako 1500 mm (Priština 1100 mm). Vodstvo K najvýznamnejším riekam patria Sitnica, Ibar a Morava, spadajúce k úmoriu Čierneho mora. Beli Drin sa v Albánsku vlieva do rieky Drin, vtekajúcej do Jadranského mora a rieka Lepenac, ktorá v Macedónsku vteká do rieky Vardar, vtekajúcej do Egejského mora. Obyvatežstvo a osídlenie Počet obyvatežov : 2 100 000 (1994) Kosovo je na špičke populačného prírastku v Európe. Napriek pomerne vysokej hustote osídlenia – 179 obyv./km2 (stredné Srbsko 104 obyv./km2) je stupeň urbanizácie nízky – 32%. Kosovo dnes obývajú z 90% Albánci (v rámci celého Srbska tvoria Albánci 17%-nú menšinu), ďalej Srbi, Čiernohorci, Turci a Rómovia. Kým po vzniku juhoslovanského štátu tu žilo okolo 30% Srbov a Čiernohorcov a v roku 1929 61%, potom v roku 1961 už prevládali Albánci s 67%. V roku 1996 to bolo už približne 90% Albáncov a 10% Srbov a ďalších menšín. Nárast albánskeho obyvatežstva ukazuje tabužka : 1948 - 498 000 1961 - 646 000 1971 - 916 000 1981 - 1 226 000 1991 - 1 596 000 1998 - 1 800 000 Emocionálny vzťah kresťansko-ortodoxných Srbov ku Kosovu je neobyčajne silný, aj keď netvoria ani 10% obyvatežstva. Napriek tomu považujú prevažne moslimských Albáncov za cudzí národnostný prvok, ktorý na toto územie nemá právo. Srbi určujú a rozhodujú o štátnych i spoločenských záležitostiach a nie sú ochotní akceptovať mocenské práva národnostnej väčšiny. Tá sa neustále usiluje o autonómiu alebo spojenie s Albánskom. Národnostné zloženie Kosova podľa údajov OSN roku 2002 : total population 1.7 to 1.9 mn. 88% Albanians (1,496,000 - 1,672,000) 6% Serbs (102,000 - 114,000) 3% Muslim Slavs (51,000 to 57,000) 2% Roma (34,000 - 38,000) 1% Turks (17,000 - 19,000). Hlavné mesto Kosova : Priština (185 000 obyv. v r.1994) – hlavné obchodné a dopravné centrum okolitého banského regiónu. Priemysel je orientovaný na spracovanie potravín, výrobu klenotov, šperkov, textílií, drevených a kovových výrobkov a liečiv. Ïalšie významnejšie mestá : Prizren, Peæ, Kosovska Mitrovica, Uroševac, Kačanik.