Po dohovoroch sa na meračskú akciu do Kosova vybrala 10-členná skupina slovenských jaskyniarov vrátane niekoľkých skúsených meračov, ku ktorej sa pridali dvaja kosovskí speleológovia. Rozdelení na 4 meračské družstvá počas 4 dní zamerali spolu 2231 m (údaj poskytol M. Sluka), pričom hlavným cieľom bolo zameranie tzv. hlavného ťahu s pripájaním jednotlivých odbočiek. Samotná inštalácia bodov viedla k ďalším jednoduchým objavom v spleti jednotlivých chodieb, plaziviek a meandrov. (Vlastné meranie bude náplňou samostatného článku.) Počas jedného dňa sme vylezením komína v tzv. Veľkej pukline (Šmoll, Kapucian) objavili malú spleť ďalších komínov, ktoré sa napájajú asi v stúpajúcom komíne do Poschodia horolezcov, ale ako vždy nedokázali sme presne určiť miesto vyústenia. Čo bolo dôležité, v komínoch vanul smerom hore dosť citeľný prievan, teda niekde tam bude v tejto časti jaskyne ďalšie pokračovanie. Ïalší dôležitý poznatok sme nadobudli už počas predchádzajúcich výprav. Pri minimálnom prietoku vo vyvieračke, ktorá je len niekoľko metrov pod vchodom jaskyne Velika klisura a zrejme ide o najvyšší výver z tejto jaskyne, vyviera len pár litrov, hoci v samotnej jaskyni preteká okolo 100l/s. To znamená, že vody tečú podzemím ďalej a jaskyňa zrejme pokračuje aj smerom dole; asi 1 až 2 km nižšie v doline sa nachádzajú ďalšie dva vývery, ktoré by mohli túto vodu odvádzať von z masívu. Je tu ešte iná zaujímavá vec, ktorú sme prebrali s P. Holúbkom doma po expedícii: tých 100 l/s v čase sucha nemôže odvodňovať celú mohutnú planinu, zrejme je to len bočný odtok z veľkého hydrologického systému. Tesne za mestom Peč je na začiatku tiesňavy (asi 540 m n. m.) zachytený a betónom zaistený podzemný výver, ktorý zásobuje celé mesto s viac ako 120 000 obyvateľmi. Je teda možné, že jaskyňa Velika klisura predstavuje len bočný fragment podstatne väčšieho podzemného systému, ktorý by tomto prípade dosahoval prevýšenie medzi ponárajúcimi sa a vyvierajúcimi vodami takmer 2 km. Porovnávali sme to s odvodňovaním napr. jaskýň v Krakovej holi, Demänovskej doline či Červených vrchoch, kde z omnoho menších hôr vyviera v čase sucha oveľa viac vody. Na tretí deň sme si urobili krátky výlet na lyžiach a navštívili tamojšie nové lyžiarske stredisko Boge, odkiaľ sme si z diaľky prezreli Lumbrandskú planinu, ležiacu nad jaskyňou Velika klisura. Na záver celého prieskumu sme boli pozvaní do historického mesta Prizren, ležiaceho pod mohutným pohorím – planinou Šar, kde nás tamojší prezidenti „planinárskeho” klubu uistili, že majú záujem o ďalšiu spoluprácu, a doslovne nás vyzvali, aby sme im objavili aj tu pri Prizreni podobnú jaskyňu ako Velika klisura. Myslím a verím, že touto akciou nadobudne prieskum v Kosove nové dimenzie.


Účastníci výpravy:
M. Sluka, P. Holúbek, M. Budaj,
P. Vaňek, E. Kapucian, L. Hipmanová, J. Psotka,
S. Votoupal, J. Szunyog, J. Šmoll.