obr. 1: J. Syunzog v meste Peja, foto: P. Vaněk 2007
obr. 2: Na Lumbradskej planine, v pozadi vľavo Žuti kamen ( 2522mnm ) foto: J. Šmol
obr. 3: Vrchol Žuteho kamena, pohľad na planiny, foto: J. Šmoll
obr. 4: Pohľad z Čienohorskej časti Prokletija 1995, foto: Šmoll-Kleskeň
obr. 5: Pohľad z Čienohorskej časti Prokletija 1995, foto: Šmoll-Kleskeň


   Začiatkom leta  roku 1992 päťčlenná skupina slovenských jaskyniarov zo skupiny Červené vrchy, P. Holúbek, Ľ. Očkaik, J. Kleskeň , J. Šmoll a zo skupiny Prešov J. Vykoupil, objavila v skalnej tiesňave Rugovská klisura v pohorí Prokletije v Kosove vchod do neznámej jaskyne. Až v roku 1995 opäť pokračoval prieskum a štvorica jaskyniarov Vykoupil, Poliak, Herich a Šmoll, prenikla do novej jaskyne, ktorá dostala názov Velika klisura.
   Vchod jaskyne leží v nadmorskej výške 780m.n.m. a počas 13 prieskumných akciách ( 1995–1997 – prieskum prerušený vojnou - 2002-2007 ) sa nám podarilo objaviť približne 10 až12 km chodieb. V roku 2006 a začiatkom roku 2007 sme začali s novým presným meraním a inštaláciu meračských bodov. Podzemné priestory jaskyne Velika klisura smerujú do masívu Lumbradská planina ( Žuti kamen 2 522m.n.m. ) a podzemný tok, ktorý vytvára horizontálne chodby sa pravdepodobne formuje vo vzdialenej časti planiny. Vertikálne priestory sú zase vytvorené vodami priamo z planiny, ktoré postupne napájajú hlavný podzemný tok.
   Predpokladáme, že jaskyňa Velika klisura je len bočný fragment oveľa väčšieho podzemného hydrologického systému, keďže vývery z jaskyne sú veľmi malé a nezodpovedajú mohutnosti planiny nad jaskyňou. Na začiatku skalnej tieňavy Rugovská klisura je asi vo výške 550m.n.m. zachytený do vodojemu mohutný výver, pravdepodobné hlavné odvodňovanie tohto masívu. Predpokladáme, že prevýšenie medzi vodami, ktoré sa ponárajú a vodam, ktoré vyvierajú predsavuje takmer 2 km. Priama dĺžka tohto krasového územia od Žuteho kameňa ( 2 522m.n.m. ) až po výver ( cca 550m.n.m. ) je 12 km a viac, keďže sa krasová planina za Žutim kameňom vo výške 2 400m.n.m. tiahne ďalej.    Počas dvoch posledných akciách ( 2006 – 2007 ) sa nám podarilo zmapovať 5,3 km chodieb a dosiahnuť výšku +300m. V jaskyni je objavených horolezeckým spôsobom niekoľko stúpajúcich vetiev a poschodí a celkovo sme v jaskyni vyliezli asi 1 100 metrov nových komínov, ktoré viedli k novým objavom.
   Na ďalších výskumoch sa podieľali desiatky jaskyniarov, najviac P. Staník, P. Vaňek, J. Szunyog, Ľ. Rybanský, B. Šmída, E. Kapucian, M. Hurtaj, M. Jagerčíková, Z. Ágh, M. Sluka, J. Psotka, I. Matocha, S. Votoupal, P. Imrich, V. Papač, P. Magdolen, M. Ivanicky, Matejka



   Ján Šmoll: Jaskyňa Velika klisura ( Gryka e Madhe ), pohorie Prokletije, Kosovo

obr. 6: Lumbradská planina nad mestom Peja 1995, foto: Šmoll-Kleskeň
obr. 7: M. Hurtaj nad jazerom v Koralovej chodbe, jaskyňa Velika klisura, foto: P. Vaněk 2004
obr. 8: J. Szunyog v traverze za polosifónom, jaskyňa Velika klisura, foto: P. Vaněk 2004
obr. 9: J. Šmoll pri čerpaní polosifónu, jaskyňa Velika klisura, foto: P. Vaněk 2004
obr. 10: Pohľad na Lumradsku planinu, niekde v strede je Žuti kamen ( 2522m.n.m.) foto: J. Šmol