Nachádza sa približne 30 kilometrov západne od osady Mondy a prechádza ním rusko-mongolská hranica. Pozostáva zo šiestich štítov z ktorých najvyšší dosahuje výšku 3491 metra. Všetky sú budované granitmi a nachádzajú sa už nad snežnou čiarou. Na sever, do doliny Irkutu majú značný sklon. Oproti tomu južné svahy klesajúce k mongolskému jazeru Chövsgöl sú omnoho prístupnejšie. Hranica lesa sa pohybuje okolo 2000 metrov nad morom. Do 2500 metrov sa vyskytujú alpínske lúky nad ktorými je už len kráľovstvo skál, ľadu a snehu. V horskej skupine Munku-Sardyku sú štyri ľadovce. Najväčší sa nachádza severne od hlavného vrcholu a má plochu 0,68 km². Jeho najnižšia časť sa nachádza v nadmorskej výške 2776 metrov, odkiaľ vyteká pravostranný prítok Bieleho Irkutu, potok Muguvek. Maximálna hrúbka ľadu je 85 metrov. Na jeho povrchu sa často vyskytujú trhliny s håbkou do 6 metrov. Z južného ľadovca hlavného vrcholu vyteká z nadmorskej výšky 3170 metrov do jazera Chövsgöl potok Chuši. Maximálna hrúbka tohoto ľadovca s plochou 0,4 km² je 70 metrov. Na jeho povrchu sú časté trhliny. Severný ľadovec druhého vrcholu má plochu 0,3 km². Jeho spodná časť sa nachádza v nadmorskej výške 2800 metrov, odkiaľ vyteká Biely Irkut. Jeho maximálna hrúbka je 47 metrov. Ľadovec pod tretím vrcholom Munku-Sardyku má charakter firnového poľa s plochou 0,3 km². Je situovaný západne od ľadovca tretieho vrcholu a jeho vody napájajú zdrojnice rieky Oka. Z dochovaných údajov je známe, že 12. júla 1858 sa o výstup na jeho vrchol pokúšal prírodovedec Gustáv Radde. Pokus bol zo strany jazera Chövsgöl a odvážlivec takmer dosiahol vrchol. V zborníku Zápisky Sibírskeho oddelenia Ruskej geografickej spoločnosti vydaného v roku 1867 v Irkutsku je rozsiahly článok o Munku-Sardyku od P. A. Kropotkina. Pravdepodobne ako prvý na vrchol Munku-Sardyk vystúpili ešte v 19. storočí topografi z expedície plukovníka Bobyrja. Prvý opis vrcholu pochádza od členov expedície na Munku-Sardyk a jazero Chövsgöl z roku 1897. Bola to výprava Východo-sibírskeho odboru geografickej spoločnosti pod vedením podplukovníka generálneho štábu E. Genninga-Michelissona. V roku 1902 na Munku-Sardyk vystúpil zo strany jazera Chövsgöl botanik, akademik V. L. Komarov. Prvý výstup na vrchol za sovietskej éry vykonala v roku 1935 skupina turistov z Irkutského leteckého závodu z južnej, mongolskej strany. Pod vedením inštruktora horolezectva B. Berkoviča v roku 1937 vystúpili na vrchol Munku-Sardyku prvý ľudia aj zo severnej, ruskej strany. B. Berkovič v lete 1938 zorganizoval pod Munku-Sardykom horolezecký tábor irkutského leteckého závodu, ktorého sa zúčastnilo 20 alpinistov. Z nich 12, z toho dve ženy vystúpili na vrchol na ktorom bola postavená duralová konštrukcia. Dvaja z nich prešli po hrebeni na ďalší vrchol, ktorý nazvali podľa mena svojho závodu „Krídla sovietov“. V roku 1958, čiže sto rokov po prvom známom výstupe na vrchol, skupina turistov z irkutského leteckého závodu z pod vedením V. Chrapova vystúpila na vrchol Munku-Sardyku v zime zo severnej strany. Cez májové sviatky roku 1966 na vrch Munku-Sardyku vystúpilo viac ako 100 turistov zo severnej strany. V roku 1978 skupina turistov pod vedením B. Kuzmiča uskutočnila traverz všetkých piatich vrcholov masívu Munku-Sardyku. Na jednom vrchole bola nájdená správa z roku 1938 Chövsgöl zanechaná turistickou skupinou „Krídla Sovietov“. Vrchol Munku-Sardyku v súčasnosti každoročne navštevujú v letnom aj zimnom období mnohí turisti a horolezci.