Východné Sajany sa začínajú na západe nevysokými chrbtami, až v Manskom chrbte sa dvíhajú do nadmorských výšok 1700 metrov. V oblasti horných tokov riek Kizir a Kazyr sa začína pohorie dvíhať a jeho nadmorská výška dosahuje do 3000 metrov. Štíty majú výrazný alpský charakter. Najväčšiu výšku dosahujú východné Sajany v horskej skupine Munku-Sardyk (3491 m n.m.) na hraniciach s Mongolskom. Pohorie je budované rulami, amfibolitmi, kryštalickými bridlicami, kremencami, žulami, sopečnými horninami a mramormi. Do dnešnej podoby sa Východné Sajany vyzdvihli v treťhorách, v štvrtohorách ho pokrývali z veľkej časti ľadovce. Aj v súčasnosti sa tu nachádza okolo 100 ľadovcov s plochou okolo 30 km². Podnebie je kontinentálne s dlhou, suchou zimou a krátkym, nestabilným letom. Drsnosť podnebia stúpa od západu na východ. Východné Sajany sú bohaté na lesy. Hustá tajga tvorená najmä limbou a smrekovcom pokrýva značnú časť územia. Nad hornou hraniciu lesa je machovo-lišajníková tundra a len najvyššie štíty sú prakticky bez vegetácie. Z väčších cicavcov sa tu bežne vyskytuje soboľ, zajac, líška, srna, jeleň, los, medveď a pozoruhodné je veľké množstvo vtákov. Východné Sajany patria do takzvanej Sajansko-tuvinskej hornatiny. Administratívne sa toto obrovské územie zaberajúce značnú časť juhovýchodnej Sibíri s rozlohou viac ako 300 000 km² nachádza v Krasnojarskom kraji, Irkutskej oblasti, Buriatskej a Tuvinskej republike.