Podzemie pod vežami - živá expozícia pre verejnosť

Jaskyňa pre turistov


Medvedia štôlňa - staré banské dielo 
spristupnené pre verejnosť


miesto kde sa oplatí zastaviť.
Sprístupnená jaskyňa Zlá diera na území Prešovského okresu, pri obci Lipovce
Hudba podľa môjho gusta!
www.raftingadventure.sk

www.dobrodruh.sk

Już od 1989 r. firma Air-Sport  
dzięki swoim skrzydłom ułatwia adeptom latania poznanie piękna trzeciego wymiaru – powietrza
www.extreme-sports.lt
www.klubpratel.wz.cz
www.4d.sk
Jaskyniarsky klub Strážovské vrchy


Odporúcané stránky:
www.esperanto.sk
www.welzl.cz www.galeriaslovakia.sk
www.volny.cz/mongolia
www.vlasta.org
www.vanek.4d.sk



Inzercia


Ako som objavovala Rusko v januári 1989 / zápisky a zážitky z vlaku /
Mgr. Šárka Brezányová 
[01.05.2006, 10034]

Prvé dotyky s touto zemou sú zatiaľ opatrné. Kým sme včera umierali...




Kým sme včera umierali od tepla, dnes už poslušne ležíme / vo vlaku / pod dekami. Spala som 2 hodiny. Je zvláštne ako sa pocity menia. Z víťazného odchodu zo Slovenska mi ostali slzy a smútok . Snažila som si všetky spomienky na najbližších, svoju izbu, knihy, dom odniesť so sebou.
Dnes som prvý krát vyšla z vlaku. V Čope som urobila prvý prieskum. Najprv ma čakal šok na toaletách / na " stojáka "/, potom viditeľný rozdiel v životnej úrovni. Potešilo ma, že platne / rozumej LP, teda tie vinylové / sú lacnejšie ako u nás. Na stanici bolo veľa vojakov a cestujúci mali obrovské batožiny.
Už som naspäť vo vlaku. páči sa mi, že nám dávajú čaj, chutí mi, veď je ruský ... Chvíľu pozorujem prírodu, domy. čakám, kedy príde tá malebnosť, ktorú ospevovali v poézii a o ktorej sme čítavali v románoch. Potom sa ukážu malé, učupené drevené domčeky.
Som unavená, ale nechcem zaspať, je mi ľúto spať a prepásť pre mňa vzácne okamžiky, hoci zatiaľ len letmého objavovateľa. Práve som prešla najdlhším tunelom vo svojom živote ani si netrúfam odhadnúť jeho dåžku, ale bol naozaj dlhý. Teraz sme v Zakarpatsku. Pribudlo snehu a aj osamelých domčekov. Sme pomerne vysoko v horách, minuli sme "sobor", na akejsi strašnej búde zelenej farby sa skvie nápis:
" Učites voennomu delu nastojaščim obrazom " V.I.Lenin
Aj cesty sú tu zvláštne. Nie sú asfaltové len akési blatové. Chvíľu stojíme na malej stanici a vonku sa krásne rozsnežilo.
Som unesená. nič nehovorím ... Chvíľu som si pospala, ale zobudila som sa ako mechom udretá. Krajina opäť zmenila svoj ráz. Rovina, sneh, veľa stromov. Stromov tenučkých, vyhúknutých povedľa nádherných borovíc. Široko - ďaleko nevidno človeka.
Ostáva mi ešte 7 hodín a mala by ma privítať Moskva. Po ceste sa strieda jedna stanička za druhou. Alpuchovo - Černec - Kozelkino - Batagovo. Pripadám si ako na výlete do ruskej minulosti. Kde tu sa objavia domy, sú prevažne zelené, modré a žlté. Pri nich sú zvláštne ohrady, premýšľam, na čo asi sú. Všade je plno stromov, objavili sa aj povestné brezy. Vzdychnem si, v lete tu musí byť krásne. Hneď je tu ďalší nezvyk, na stanici, kým vlak stál nastúpili do vlaku 2 ženščiny a ponúkali mlieko a zemiaky na predaj. Ktosi ponúkal zvláštnu službu. " kto želaet poslať telegrammu ?"
Som už nevládna, všetko ma bolí. Chcelo by to aspoň teplú polievočku. Onedlho začnem baliť a chystať sa na vystúpenie v Moskve. Nastáva pohyb a chaos. Dni vo vlaku ubehli a teraz ma čakajú niekoľko desiatok kíl ťažké batohy.
Ach jaj ! Moskva

...a na budúce prvé minúty a hodiny v tomto veľkomeste

Úvodné foto: Martin Vosecký


Komentáre k článku - fotogalérii / Comments to the article - photo gallery: 0x



Pridajte Váš komentár / Add Your comment
Name:
Text:
 

Žiadny html kód nie je povolený / No HTML is not allowed.