PETERGOF

    Po dôkladnej hraničnej kontrole, dokonca aj povinných zastávok vodičov sa dostávame do Ruskej federácie. Hneď za hranicou je hliadka polície DPS (Dorožno-patruľnoj služby). Prechádzame okolo policajta, ktorý nezreteľne kývne rukou. Šofér nereaguje a za chvíľu sa za nami rúti húkajúce auto. Vraj sme porušili niekoľko predpisov, zosumarizované, štraf (po rusky pokuta) – 5 000,- rubľov. No po jednaní sa nakoniec dohodneme na desatine sumy.
    Prvý cieľ cesty je Petergof, známe sídlo cárskej rodiny Romanovcov. Známe je skôr pod starším názvom Petrodvorec, ktorý sa používal v rokoch 1944-1997. Nachádza sa 29 kilometrov západne od Petrohradu na terasách brehu Fínskeho zálivu Baltického mora. S problémom nájdeme pakovacie miesto. Pred vchodom je veľa stánkov, kde sa ponúkajú suveníry od výmyslu sveta. Prevládajú však ako asi všade vo svete čínske, nie moc kvalitné, ale lacné výrobky. Všade sa to hemží návštevníkmi. Prichádzame krátko pred záverečnou. V kase nás upozorňujú, že ak počkáme ešte pár minút, tak potom všetkých návštevníkov púšťajú na posledné dve hodiny zadarmo.
    Na 800 hektároch je tu sústredená pýcha vládcov ruského impéria. Sú tu desiatky fontán, sochy, paláce, jazerá a parky. Ide o jednu z najväčších turistických atrakcií Ruska, ktorá bola zapísaná v roku 1990 do zoznamu svetového dedičstva UNESCO. Počas II. svetovej vojny tu boli pamiatky do značnej miery poničené. Vznik mesta sa spája s letným sídlom cára Petra I., ktorý tu vznikol v roku 1705. Aj napriek daždivému počasiu sa snažíme prejsť čo najviac zákutí. Pri soche Neptúna obetujeme drevenú placku s esperantským znakom, ktorú rozdával Liptovský esperantský klub počas výstupu na Poludnicu začiatkom roku. Zastavíme sa aj pri žartovnej fontáne. Zo zeme tryská voda z mnohých miest a obsluha stojaca v zamaskovanej búdke sa snaží ostriekať odvážlivcov, ktorý sa tadiaľto prechádzajú. Páči sa to najmä tým skôr narodeným. Tu, medzi zlatom a palácmi sa dá tušiť veľkosť a bohatstvo ruského impéria, ale aj priepastný rozdiel medzi vládcom a poddaným.
    Pozoruhodné sú tu mnohé mladomanželské páry azda z Japonska, ktoré sa tu rozhodli povedať si áno. Večer hľadáme dlho bivak. Nakoniec za Boľšou Ižorou nachádzame neďaleko cesty borovicový lesík na brehu mora. Stále prší, noc nie je biela, ale poriadne sivá. Zo spánku nás rušia ťažké kamióny, ktoré prechádzajú popri nás. Ráno 18. 6. smerujeme do Petrohradu.

        PETROHRAD

    Ako vo veľkom meste aj tu je ranná zápcha. Obávame sa parkovania, nik ani netuší kde budeme môcť zastať. Je tu druhé najväčšie ruské mesto so 4,5 miliónmi obyvateľov. Jeho história siaha do roku 1703, keď ho založil cár Peter I. na nehostinných bažinách v ústí rieky Nevy do Baltického mora. Už v roku 1712 sa stal hlavným mestom ruského impéria. Nedokážem si predstaviť to ohromné nasadenie síl, keď sa iba za 15 rokov bez modernej techniky postavili budovy s infraštuktúroou a presunuli sem všetky dôležité štátne inštitúcie z Moskvy.
    Ako a na čom sa vláčili žulové monolity, stavebný materiál a kto tomu velil? Hlavným mestom sa Moskva stala opäť až v roku 1918. V Petrohrade sa začala v roku 1917 Októbrová revolúcia, jedna z najvýznamnejších udalostí minulého storočia, ktorá ovplyvnila svetové dejiny. Podľa všeobecne akceptovaného názoru ide o jedno z najkrajších miest na svete. Jeho historické jadro je od roku 1990 zapísané do svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.
    Ani pri najlepšej vôli si neviem predstaviť, že v rokoch 1941-4 bolo frontovou líniou. Počas takzvanej blokády tu zahynuli státisíce vojakov a civilistov a mesto bolo takmer zničené. Z autobusu pozeráme po rušných uliciach. Registrujeme Putilove závody, zaujme nás veľký nápis nastriekaný na stene domu: Socializmus alebo smrť (Socializm ili smerť). Vystupujeme v zápche na Isaakijevskom námestí pri známej katedrále. Názov dostala podľa svätca Isaakija Dalmatského, ktorý sa slávi dňa 30. mája, teda v ten deň keď sa narodil cár Peter I. Počas sovietskej éry tu bolo múzeum ateizmu. Cez vojnu sa tu ukrývali cenné predmety, pretože nemecké delostrelectvo ostreľujúce mesto sa orientovalo podľa kupoly chrámu a to ho chránilo pred zničením. Počas socializmu sa ústnym podaním šírila legenda, že USA sú pripravené chrám kúpiť, rozobrať, previezť na lodiach domov a tam znovu postaviť. Za to mali vyasfaltovať všetky leningradské ulice.
    Od chrámu ideme spoločne na Palácové námestie, ktorému dominuje Alexandrov ståp. Tento žulový monolit vážiaci 650 ton patrí medzi najväčšie na svete. Bol vztýčený na počesť víťazstva nad Napoleonom. Podnikavo tu stojí v štýlovom obleku Peter I. s dvoma slečnami a za pomerne veľké peniaze sa dá s nimi odfotiť. Bohužiaľ nemáme čas navštíviť Zimný palác, kde sa nachádza známa obrazáreň Ermitáž. Potom prechádzame cez rieku Nevu. Na našu radosť tu v blízkosti zaparkoval náš autobus, takže nebude problém s jeho hľadaním. Na druhej strane si prezeráme Petropavlovskú pevnosť. Po východe z nej je individuálny program.
    S Andrejom si chceme vychutnať mesto a tak si sadáme do motorového člna, ktorý má sprievodcu a absolvujeme prehliadku mesta po vodných kanáloch. Právom patrí Petrohradu aj názov Benátky severu. Potom ešte navštevujeme krížnik Auróra, symbol jednej éry v Rusku. Bohužiaľ dnu sa nedostaneme, je takzvaný vychodnoj deň. Podľa požiadavky priateľov z domu tu kupujem námornícke tričká v početných stánkoch. Okrem vojenských čiapok a matriošiek je to jeden z mála suvenírov vyrobených v Rusku, aj tu dominujú čínske výrobky. Podvečer sa v stanovenú hodinu dostavíme k autobusu. Opäť v zápchach sa pohýname na sever smerom na Murmansk.