obr. 1: Názov po žene, ktorá položila základný kameň „stavby“
    obr. 2: Peter dokumentuje starostlivosť Sašu o „baňu“ a jej príslušenstvo
    obr. 3: Martin počas ochladzovacej prstávky
    obr. 4: Slovenské trio pri výkone očisty po návratu z tajgy
    obr. 5: Slovensko – pohľad na „technické“ riešenie stien budúce bani


    „Kohútiky“ sa otočia a krv začne prúdiť do svalov a kože. Usilovne pracuje aj dva a pol milióna potných žliaz. Za krátky čas vyprodukujú takmer tri litre potu. Ten nás chráni pred prehriatím – vyparuje sa a spolu s ním sa stráca prebytočné teplo. Choroboplodné zárodky neznesú vysokú teplotu a hynú – koža sa očisťuje, mladne, stáva sa pružnou, vyhladzujú sa vrásky. Srdce pracuje podobne ako pri fyzickej záťaži. Prečerpá dvojnásobné množstvo krvi a pulz sa zvýši na sto až stodvadsať tepov za minútu. Keď sa po neznesiteľnej horúčave vrhneme do chladného bazéna alebo pod sprchu, cievy sa zúžia a krv začne prúdiť k vnútorným orgánom a srdcu. Hoci je voda studená, pociťujeme silný prílev tepla. A znova do sauny. Prúd krvi sa opäť valí od srdca smerom k svalom a ku koži, cievy sa rozširujú, rytmus srdca sa zrýchľuje. Výborná gymnastika pre cievy i srdce!
    Keď sa vám nechce pariť v stostupňovej fínskej saune, vyberte si parnú. Má nižšiu teplotu (od 40 do 60 °C) a vlhkosť vzduchu okolo sto percent.
„Saunovanie aj menej ako raz do týždňa má svoj význam, pretože ide o magické miesto, kde sa uvoľní myseľ, zohreje telo, nastáva relaxácia a očista.
    Toľko z výberu informácií bohato dostupných na internete. Ruskú baňu som spoznal v „baze“, v ďalekej sibírskej tajge pri reke Lena, cca 5 000km od Moskvy. Čo je vlastne baza v tajge? Tri domce, dajme tomu drevenice. Jedna je služobne staršia, ale zas útulnejšia, druhá je mladšia, využívaná ako jedáleň a spoločenská miestnosť, no a tretej časti sa prikladá veľký význam. Je to baňa. Pravá ruská baňa. Okolo nej sa krútilo neuveriteľne veľa vecí a ľudí.
    Saša pripravil „baňu“. Prácou okolo nej sme strávili niekoľko hodín. Prvé dni po príchode na „bazu“ sme podriadili príprave dreva a podstatná časť ho bolo určená práve sem. Špeciálna, mi si interne hovoríme „hipmanovská“, miera je zárukou, kde drevo skončí. Malá piecka nepojme väčšie kusy a tak sa trochu ( 2 dni ) hráme s výrobou malých klátikov z nami nanosených kmeňov.
    „Baňa“ hneď po príchode vzbudzovala náš záujem a dočkali sme sa aj jej rekonštrukcie a mohli tak pochopiť jej princíp. Malá izbietka s vnútornými rozmermi niečo cez 2x2m na dvoch stranách rovná široká lavica. V kúte spomínaná malá piecka obložená kameňmi. Ïalej dvere zhlobené tak aby sa sami zatvárali a dôležitý je strop, tvorený kmeňmi pozdåž rozrezanými na dvoje a osadenými vo dvoch vrstvách. Spodná, oblinami hore na tom je zemina a na nej znova drevené kláty. Nad tým všetkým ešte klasická strieška. Piecka tiež nieje obyčajná, ale má priamo v sebe zabudovanú asi 30l nádrž na vodu, ktorá je priamo ohrievaná plameňom. To je centrum pary, jej množstvo a tým aj náročnosť procedúry je regulovaná polohou pokrievky nad touto nádržkou. Saša a zrejme aj ostatní skúsenejší používatelia si zážitok stupňujú polievaním rozpálených kameňov. Nám to tiež predviedli a naozaj, hlava sa nemusí krútiť iba z vodky.

    obr. 6: Baňa v Bobrovci sa teší záujmu návštevníkov domáceho
    obr. 7: Poležať si na drevenej lavici je lákavé
    obr. 8: Významná časť bane - zdroj tepla, pec z tehiel z akumulačních pecí
    obr. 9: Pohľad na saunujúceho majiteľa bane