Foto:

1. Solunska glava s Nežilovskými stenami, pod ktorými sme pôsobili
2. Jaskyňa Horná Babuna
3. Kaňon doliny Belej reky - nepreskúmaná jaskyňa
4. Účastníci výpravy pri planinárskom dome Čeplec
5. Jaskyňa Záver


Účastníci expedície:

Ivan Žežovski
Marian Temovski - biospeleológ
Ján Šmoll
Ľubomír Očkaik
Peter Vaněk
Jozef Psotka
Martin Miškov
Juraj Szunyog

   Už sa stalo tradíciou, že na jeseň navštevujú jaskyniari z Červených vrchov krasové planiny Macedónska a zúčastňujú sa prieskumu spolu s macedónskymi jaskyniarmi. V roku 2006 sme tento výlet spojili aj s návštevou susediaceho Albánska. Za dopravu vďačíme Petrovi Vaňkovi, ktorého 9 miestny Volkswagen Transporter je výborné expedičné vozidlo.
   V Macedónsku bol hlavný náš cieľ prieskum vyvieračky Babuna pod skalnými stenami najvyššieho vrchu planiny Jakupica Solunskou glavou (2540 m.n.m.). Z domácich pri prieskume s nami spolupracovali Ivan Žežovski a Marián Temovski - biospeleológ, ktorí nám pomohli hlavne s dopravou v teréne ( Land Rover Defender) a s ubytovaním na planinárskom dome Čeplec. Avšak suchá jeseň na Slovensku neplatila pre Macedónsko a pred našim príchodom boli v Macedónsku vytrvalé dažde o čom svedčili aj rozvodnené rieky. Vo vyvieračke Babuna, kde je asi 100 m dlhá jaskyňa bola voda o 2-3 m vyššie ako pri našej návšteve vo februári a z prieskumu nebolo nič. Náhradou nám bol pekný kaňon nad vyvieračkou vytvorený v bielom mramore. Pri jeho prieskume 14.10.2006 sme objavili o 300 m vyššie (1750 m.n.m.) nad vyvieračkou Babuna puklinu s ozvenou zavalenú skalami. Po Ľubovom vypáčení skál za pomoci palice sme mohli vôjsť do rozširujúcej sa sienky, ktorá skrývala podzemné jazero 20x5 m. Jaskyni dlhej 25 m sme dali názov Horná Babuna. Hlboké jazero zatáčalo za roh a tak sme sa rozhodli jazero preplávať, čo sa nám podarilo 17.10.2006 vďaka transporťáku, ktorý Peťo naplnil polystyrénom a PET fľaškami. Odetý do specialnej nurkačkej opremy ako napísali macedónske noviny Dnevnik (atómbordelu) som preplával jazero prevesený cez transporťák priviazaný na lane. Žiaľ hneď za rohom sa jaskyňa uzavrela a nebol tam ani náznak sifónu. Najdlhšie pôsobil v jaskyni biospeleológ Marián, ktorý tu nazbieral bohatú zbierku pavúkov a inej skoro neviditeľnej hávede.
   Pekný kaňon vytvára aj ľavý prítok riečky Babuna - Bela reka. Jej prieskumu sme sa venovali 15.10.2006. Aj Bela reka vyviera z krasovej vyvieračky, nad ktorou je rozsiahle suťové pole z bieleho mramoru pod skalnými stenami s niekoľkými otvormi. Preskúmal som len najväčší a najdostupnejší otvor dosiahnuteľný voľným lezením. Je to známa úplne horizontálna jaskyňa Damjanic dlhá asi 100 m. Na konci doliny Belej reky je úzky kaňon s vysokými stenami. Tu nás zastavil 20 m vysoký skalný stupeň s mohutným jaskynným otvorom. Voľným lezením sa nám do otvoru nepodarilo dostať.
   Významným bodom expedície bolo pokračovať v prieskume planiny Jakupica. Putovanie v hmle na planine sa ukázalo ako nezmyselné, pretože sme sa po hodine chôdze dostali na miesto z ktorého sme vyrazili. Pri našom návrate z planiny sa však vyjasnilo a na planinu sa vrátila už len polovica výpravy v zložení Šmoll, Očkaik a Miškov. Tí prespali mrazivú noc na salaši a v časti Karadžica pri vrchu Kóta (2310 m.n.m.) preskúmali 17.10.2006 novú priepasť do håbky 80 m, pretože mali len 100 m lán. Zaľadnená priepasť vo výške 2100 m.n.m. s prievanom však pokračuje hlbšie a tak máme motiváciu aj na budúci rok.
   18.10.2006 sme sa presunuli k Albánskym hraniciam a prespali sme pri romantickom Prespanskom jazere. Námraza na spacáku však nedovolila dlho vyspávať a tak prechádzame colnicou na albánsku stranu k ponorom Prespanského jazera. Záliv s ponormi, ktorý sa nachádza blízko dedinky Dolna Gorica ešte s macedónskym obyvateľstvom končí skalným amfiteátrom, ktorý domorodci volajú Záver. Otvory v skalách sme si všimli už počas nášho cyklistického výletu 28. mája 2006, ale až teraz sme ich mohli s jaskyniarskou výstrojou preskúmať. Za pomoci lana sme vytiahli z otvoru priamo v amfiteátri balvan a mohli sme vôjsť do priestrannej jaskyne. Suťovým svahom sme prišli k veľkému a hlbokému jazeru s rozmermi 40 x 10 m. Do jazera priteká voda cez suť zo zálivu. Ïalší problém preplávania jazera nám pomohli vyriešiť deti z Dolnej Gorice, ktoré nám doniesli veľkú dušu z kolesa aj s pumpou. Jaskyňa Záver však bola teplá a tak nehrozilo ani podchladenie vodou. Po preplávaní jazera chodba pokračuje ešte 15 m k úžine. Po jej rozšírení kladivom a zlezení nadol 3 m som uvidel ďalšie jazero 7 x 7 m, čo už je hlboký sifón. Po 80-tich metroch je ďalej cesta už len pre potápačov. Voda z Prespanského jazera uvidí svetlo až po 18 km vzdušnou čiarou v Ochridskom jazere, kde sa na macedónskej strane nachádza výver Sv. Naum.
   20.10.2006 sme opustili Prespanské jazero a kopírovali sme našu cyklistickú trasu juhovýchodnou časťou Albánska až k mestu Kёlcyrё, kde sa nachádzajú mohutné krasové vyvieračky a jaskyňa Petranik, ktorou sa dá prejsť asi 100 m po sifón. Nás zaujímalo pohorie Dhёmbelit, z ktorého sú vyvieračky napájané. Pri celodennom výlete 21.10.2006 na vrch planiny nám pastieri ukázali len jednu malú jaskyňu a priepasť s nie veľkým otvorom, od ktorej nás odohnali pastierske psy. Avšak po jednom dni v tak rozsiahlom pohorí sa nedajú robiť závery.
   Záver nášho výletu bol spestrený nádherným kaňonom rieky Lengaticёs neďaleko mesta Pёrmet, kde vstup do kaňonu ohraničuje starý kamenný most s okolitými teplými prameňmi so sirovodíkovým zápachom. Pri brodení riekou sme sa kochali otvormi v skalných stenách kaňonu. Desiatka teplých prameňov bola skalami upravená na priehradky, v ktorých sme sa osviežili pred 1400 km cestou domov.

     LITERATÚRA:

1.ŠMOLL J.: 20 krát na Balkáne. Spravodaj SSS 3/2004, s. 34 – 38
2.ŠMOLL J. – SZUNYOG J.: Jakupica 2005 – Macedónsko. Spravodaj SSS 1/2006, s. 66-69
3.ŠMOLL J.: Stručná správa: Kosovo a Macedónsko 2/2006. Spravodaj SSS 1/2006, s. 70-71

Juraj Szunyog: Macedónsko-Albánsko 12.-22.10.2006

Foto:

6. Kaňon rieky Lengatices