Podzemie pod vežami - živá expozícia pre verejnosť

Jaskyňa pre turistov


Medvedia štôlňa - staré banské dielo 
spristupnené pre verejnosť


miesto kde sa oplatí zastaviť.
Sprístupnená jaskyňa Zlá diera na území Prešovského okresu, pri obci Lipovce
Hudba podľa môjho gusta!
www.raftingadventure.sk

www.dobrodruh.sk

Już od 1989 r. firma Air-Sport  
dzięki swoim skrzydłom ułatwia adeptom latania poznanie piękna trzeciego wymiaru – powietrza
www.extreme-sports.lt
www.klubpratel.wz.cz
www.4d.sk
Jaskyniarsky klub Strážovské vrchy


Odporúcané stránky:
www.esperanto.sk
www.welzl.cz www.galeriaslovakia.sk
www.volny.cz/mongolia
www.vlasta.org
www.vanek.4d.sk



Inzercia

Expedícia KAUKAZ 2001

Ing. Ján Vajs, 08.12.2006 [10075]

   25. 8. – 10. 9. 2001 uskutočnila speleologická expedícia do krasových oblastí severozápadného Kaukazu




   Foto: obr. 1-2 Elbrus, obr. 3-5 Fišt

   Úvod

    Z iniciatívy dubnických jaskyniarov sa v dňoch 25. 8. – 10. 9. 2001 uskutočnila speleologická expedícia do krasových oblastí severozápadného Kaukazu pod názvom KAUKAZ 2001. Jej hlavným cieľom bola návšteva krasovej oblasti pod vrchom Fišt (2 853,9 m), jej prieskum a dokumentácia. Ïalšími cieľmi boli: výstup na Elbrus (5 642 m), dokumentácia dolmenov v údolí riečky Belaja a filmová dokumentácia Dombaja.

    Účastníkmi výpravy boli Ondrej Samčík - vedúci, Jozef Obetko (obidvaja z Jaskyniarskeho klubu Dubnica nad Váhom), Pavol Pokrievka, Ján Šparec (obidvaja zo Speleoklubu Malá Fatra), Ján Vajs (Speleoklub Nicolaus) a Juraj Ráček, (kameraman Púchovskej televízie).
    V Kaukaze pôsobili dubnickí jaskyniari už viackrát. V roku 1990 O. Samčík, J. Obetko a V. Vocloň boli účastníkmi výpravy moskovského MGU na Bzibskom chrbáte. V masíve vrchu Ostrenkaja sa neúspešne pokúsili v Jaskyni Alexijského preplávať koncový sifón v håbke 460 m. Podarilo sa im objaviť nové priestory o dåžke 250 m, ktoré dostali názov Slovenská cesta. Zvláštnosťou bola nájdená nezvyčajná výzdoba (heliktity) vo vysokohorskom krase.
    V roku 1991 sa O. Samčík spolu s P. Medzihradským a J. Ondruškom zúčastnili anglickop-rusko-slovenskej expedície do jaskýň hory Fišt (2 853,9 m). Objavili a zdokumentovali Jaskyňu Dubnica.
V roku 1995 O. Samčík a P. Pokrievka robili prieskum v Mismaji, krasovej oblasti v blízkosti planiny Lago Naki Venovali sa krasovej rieke Kurdžips a Jaskyni Jurija Isičenka. Výsledky neboli publikované, ale bola vyhotovená fotodokumentácia. P. Pokrievkovi sa podarilo prekonať 3 vodopády a postúpiť do priestorov idúcich v smere pod planinu Lago Naki. O expedíciách z roku 1990 a 1991 jej účastníci publikovali v Spravodaji SSS, ale z expedície z roku 1995 nebolo publikované nič.
    Expedícia po leteckej doprave cez Moskvu do Mineráľnych vôd sa rozdelila. Časť začala výstupom na najvyšší vrch Kaukazu – Elbrus (5 642m). Základný tábor bol vo výške 3 800 m na turbáze Bočky. Vymedzené tri dni sa ukázali z hľadiska aklimatizácie ako nedostatočné, čomu odpovedala aj dosiahnutá výška jednotlivými členmi expedície. J. Šparec vystúpil do sedla medzi východným a západným vrcholom Elbrusu asi do výšky 5250 m, P. Pokrievka o niečo nižššie a J. Vajs s J. Obetkom na spodný okraj Pastuchových skál do výšky 4800 m.
    V tom istom čase O. Samčík a J. Ráček natáčali film o Dombaji, zaujímavej športovej oblasti nachádzajúcej sa pod hlavným hrebeňom Kaukazu na juh od mesta Karačajevsk. Všetci členovia výpravy sa stretli 30. augusta v Čerkesku, odkiaľ na druhý deň pokračovali do údolia riečky Belaja. V dedinke Chamišky bol druhý tábor. Z neho bol robený výjazd do osady Guzeripľ, kde boli dokumentačným cieľom dolmeny. Sú to stavby z veľkých monolitov, ktorých pôvod a určenie je dodnes neznáme. Existuje veľa teorií o ich vzniku a dôvodov kvôli čomu boli postavené. Odhaduje sa, že vznikli v rovnakom období ako egyptské pyramídy. V Adygei ich bolo svojho času napočítané okolo 1 500, ale neustále miznú z povrchu zemského. V minulosti sa skaly z dolmenov používali na mlynské žarnovy, neskôr na stavebné účely a dnes ich ničia vykrádači, ktorý v nich hľadajú poklady. Kamenné bloky použité na stavbu dolmenov vážia 4 – 7 ton a celková váha kamenných blokov je odhadovaná na 25 a viac ton. V Chamiškách sme sa mali možnosť stretnúť s V. V. Sergejevom, ktorý je známy ako ľudový umelec – výtvarník a znalec okolitej prírody. On nás upozornil na niektoré zaujímavosti planiny Lago Naki.
    Prieskumu planiny Lago Naki sme sa venovali od 2. septembra. Po ceste z Chamišiek nás zaujal kaňon rieky Belaja. Jej najzaujímavejšia časť je pri mestečku Dachovskaja, kde z tohto prírodného výtvoru urobili turistickú atrakciu a zarábajú na nej. Planina Lago Naki leží v severozápadnej časti Kaukazu na sever od vrchu Fišt (2 853,9 m). Jej nadmorská výška sa pohybuje od 1 700 m do 2300 m. Pomerná výška k údoliu rieky Belaja je 800 až 1000 m. Krasové javy planiny ležia bokom záujmu domácich aj zahraničných jaskyniarov. Príčinou je krasová atraktívnosť vrchu Fišt, kde sa nachádzajú už dnes veľmi zaujímavé jaskyne. Prvá jaskyňa na Fište bola objavená expedíciou vedenou D. M. Nikiforovom v roku 1968. Dnes je evidované v samotnom masíve vyše 50 jaskýň a priepastí. K najzaujímavejším patria priepasti, ktoré majú håbku viac ako 500 m. Patria k nim Krestik-turist, Parjaščaja ptica, Oľga, Anglo-ruská a Západosibírska. Priepasť Krestik-turist bola svojho času s håbkou 650 m a dåžkou okolo 15 km najhlbšou priepasťou Ruska. Vojnové udalosti v Abcházii znemožnili v posledných rokoch úspešne sa rozvíjajúci prieskum podzemia (hlavne na planine Arabika) a tak ruskí ale aj zahraniční jaskyniari sa obrátili na horu Fišt. Napriek tomu nižšie položené planiny sú nedostatočne preskúmané a bez dokumentácie. Nie sú objasnené hydrologické pomery. Vypovedaciu hodnotu pre zoológov majú vchody do jaskýň a priepastí, ktoré sú v podstate obrovskými pascami na živočíchov. Veľká relatívna výška medzi vchodmi jaskýň a údoliami, štruktúra hornín, ich uloženie a dobré hydrologické pomery sú nesporným dôkazom, že na planinách pod horou Fišt sú obrovské jaskynné systémy. Čas, ktorý sme mali vymedzený na prieskum a dokumentáciu sme využili na zdokumentovanie jaskýň Baptistický portál, Snežná, Žuravľova priepasť, Dubrovskovo a Ozernaja. V oblasti sú aj dve turisticky sprístupnené jaskyne Nežnaja a Azijskaja. O Azijskej jaskyni je prvá písomná zmienka z roku 1901. Pre verejnosť bola otvorená v roku 1987 a z celkovej dåžky 635 m je sprístupnených 220 m. Nežnaja jaskyňa je malá jaskyňa o dåžke 95 m a turistom slúži od roku 1998.

   Baptistický portál

    Na ceste medzi sprístupnenou jaskyňou Azijskaja a turbázou Lago-naki upúta svojimi rozmermi Baptistický portál. Nachádza sa na severovýchodnom okraji planiny Uťjug (Žehlička) asi 50 m nad cestou. Dá sa k nemu vystúpiť strmým chodníkom cez hustý kríkovitý porast priamo od cesty. V poraste má bohaté zastúpenie žihľava, čo by mohlo svedčiť o tom, že jaskyňa a blízke okolie slúžili ako úkryt pre hospodárske zvieratá (ovce a kozy).
    Portál je vysoký 14 m a pri základni široký 10,4 m. Z vnútorného pohľadu má tvar do ľavej strany vypuklého oblúka. Pravá časť je takmer kolmá. Dno jaskyne stúpa od vchodu smerom do masívu pod uhlom 30,6. Z väčšej časti ho tvoria veľké a malé balvany. V poslednej tretine je dno z udupanej hliny a drobnejších skál. Steny sú bez výzdoby. Plafón je takmer vodorovný. V koncovej časti v strope vystupuje úzka puklina, ktorá je zasintrovaná. Juhovýchodným smerom vybiehajú úzke plazivky, ktoré po dvoch metroch končia v sedimentoch. Tu je asi možnosť hľadať pokračovanie jaskyne.
    Pre svoju polohu, ľahký prístup a presvetlenosť je často navštevovaná. Svedčia o tom mená na stenách a náboženské nápisy. Dominujú dva veľké, napísané žltohnedou farbou v ruštine (Boh je láska, Kajaj sa a buď verný evanjeliu) . Pri m.b. č.4 je krík s farebnými stužkami, čo znamená, že okrem kresťanov sú tu častými návštevníkmi aj vyznavači iných náboženstiev. Do prvej tretiny jaskyne sa tiahne porast bodliakov a lopúchov.

   Snežná jaskyňa

    Patrí k menším priepastiam masívu Uťjug. Jej vchod leží v nadmorskej výške 1750 m. Od cesty je 300 m vzdušnou čiarou a 20 m vyššie. Vchod sa v hustom pralesovitom poraste ťažko hľadá. Na rovnej zemi ho zakrýva vysoká podsada drobného rastlinstva. Vchod má rozmer 60 x 145 cm a vznikol na pukline 39,6. V okolí sú výrazné veľké škrapy.
    Je to studňovitá šachta v elipsovitom pôdoryse. Vstupná studňa je 7 m hlboká a zachováva si rozmery vchodu. Potom sa cez malý otvor náhle rozširuje. Výzdobu tvoria náteky, ktoré začínajú v prvej tretine od vchodu. Hlavnú časť výzdoby tvoria malé biele stalaktity do 50 cm dåžky. Sú združené do formy kvetov. Na dne priepasti sú kosti zvierat (tur, koza divoká) splavené do pukliny, kde je pravdepodobné pokračovanie priepasti. Okrem kostí sú tu napadané väčšie skaly, hlina a úlomky dreva. Priepasť má håbku 38 m.

   Žuravľova priepasť

    Od Snežnej priepasti sa nachádza vo vzdialenosti 100 m v smere 315. Hustý porast sťažuje hľadanie a prístup k nej. Vchod je v nadmorskej výške 1730 m, čo je o 20 m nižšie ako vchod Snežnej priepasti. Tvorí ho veľký závrt o priemere 30 m s excentrickým umiestnením vstupnej časti pri severnom okraji. Vchod bol známy členom horskej služby už dávnejšie, ale do priepasti nikdy nezostúpili. Prvozostup urobil 3.IX. 2001 Jozef Obetko. Priepasť nesie znaky vodnej modelácie a je takmer bez výzdoby. Dno priepasti je tvorené napadaným drevom, skalami a hlinou. Na dne v čase nášho zostupu boli nájdené 2 ks uhynutých krtov a jedna myš. Pokračovanie na dne nevidno, ale množstvo napadaného materiálu ho môže zakrývať. Priepasť dosahuje håbku 46 m a dno má tvar elipsy o rozmeroch 7 x 2,5 m v smere pukliny 63°. V strede je priepasť rozšírená a elipsa má rozmer 8 x 3,5 m. O perspektívnosti tejto priepasti hovorí veľká zberová plocha, ktorú tvorí depresia v okolí závrtu.

   Dubrovského jaskyňa

   Je veľmi zaujímavá jaskyňa, ktorá sa nachádza východne od cesty vedúcej od turbázy Lago Naki pod horu Fišt. Je lokalizovaná v dlhom krasovom okraji planiny Lago Naki, ktorý ma názov Chrbát kamenné more. Vchod je v nadmorskej výške 1810 m a podobne ako u predchádzajúcich aj tento je v hustom poraste, čo sťažuje jeho hľadanie. Do jaskyne sa vstupuje cez puklinovitú šachtu hlbokú 13,5 m. K zostupu a výstupu je potrebné použiť lano a lezecké pomôcky. Vstupná šachta vyúsťuje do dómu väčších rozmerov 15 x 10 x 8 m. Jeho dno je tvorené balvanmi a lesným humusom. Na viacerých miestach jaskyne sme našli kosti po väčších prežúvavcoch (pravdepodobne tur), stredných a malých živočíchoch. Dno sa zvažuje k severozápadnému okraju a  pokračuje krátkou chodbou do ďalšej miestnosti. Tá nesie stopy po rútení a v jednom mieste je vidieť cez medzery zavalené pokračovanie. Je to veľmi perspektívna lokalita a nie je vylúčené spojenie s Ozernou jaskyňou, ktorá leží na vonkajšom okraji Chrbta kamenné more. Dåžka polygónového ťahu dosiahla v nami zameraných priestoroch 108,46 m.

   Ozernaja jaskyňa

   Nachádza sa na východnom okraji Chrbta kamenné more. Pre svoju dostupnosť je často navštevovaná turistami a pracovníci turbázy Lago Naki tu na sprievodcovskej činnosti zarábajú slušné peniaze, pričom do jaskyne sami nevstupujú, ale turistov tam púšťajú samých. Je to horizontálna jaskyňa o dåžke polygónového ťahu 65,78 m. Vstupná chodba po m.b. 4 je v smere 252° a potom sa jaskyňa otáča v smere na severovýchod. Maximálna výška priestorov je do 3 m, ktorá sa znižuje až na 0,5 m a v závere končí zúženými priestormi. Jaskyňa má peknú výzdobu tvorenú hlavne krátkymi stalagnátmi a nátekmi. Najkrajší útvar je v Organovej sieni, kde stalagnáty pripomínajú organ. Meno dostala jaskyňa pravdepodobne podľa maličkých jazierok, ktoré sa častými návštevami zmenili na priehlbiny plné riedkeho blata.

    Po skončení prác na planine Lago Naki sa expedícia presunula k pobrežiu Čierneho mora do oblasti Tuapse, kde krátko relaxovala. Návrat na Slovensko bol letecky z Krasnodaru cez Moskvu do Bratislavy.     Hlavný cieľ expedície KAUKAZ 2001 sa podarilo naplniť. Prieskum a dokumentácia krasových javov pod vrchom Fišt dávajú veľkú perspektívu pre objavy ďalších podzemných priestorov. Serióznejší prieskum si vyžaduje dlhšie obdobie pôsobenia. Pri organizovaní expedícií do tejto oblasti je potrebné počítať aj so zmenenou situáciou. Rusi prestali byť pohostinnými Slovanmi a stali sa dravými podnikateľmi, ktorým nie je nič cudzie, čo má hodnotu peňazí. Najvhodnejšie je organizovať expedície spolu s ruskými a ukrajinskými speleoklubmi, ktoré tu pôsobia už niekoľko rokov a majú veľmi dobré výsledky.

   J. Vajs,
  Speleoklub Nicolaus











Ján Vajs: Expedícia KAUKAZ 2001, Speleoklub Nicolaus




Komentáre k článku - fotogalérii / Comments to the article - photo gallery: 0x



Pridajte Váš komentár / Add Your comment
Name:
Text:
 

Žiadny html kód nie je povolený / No HTML is not allowed.