obr. 1: Zima bola pre účastníkov najväčším strašiakom
    obr. 2: Dôkaz nového rekordu -43°C
    obr. 3: Mesto Perm a jeho železničná stanica
    obr. 4: Prvá návšteva Kungurskej ľadovej jaskyne
    obr. 5: Návštevy chrámov a katedrál, sv. Nikolaja

    Po dni strávenom prehliadkou mesta Perm, hlavného mesta tejto oblasti, sme sa autami presunuli do mesta Kungur. Na každom kroku sa prelínali pohľady na starobylé polozrúcaniny ešte z cárskych čias s pohľadmi na novodobé polozrúcaniny z čias Stalina a jeho nasledovníkov. Vchod do jaskyne leží len pár metrov od rieky Silva, ktorá preteká Kungurom a areál vkusne zapadá do okolia. Jaskyňa je vytvorená v sadrovcoch. Jej celková dĺžka je viac ako 6 km, čo ju zaraďuje medzi najdlhšie sadrovcové jaskyne sveta. Vek Kungurskej jaskyne sa odhaduje na 15 000 rokov. V porovnaní s vápencovými jaskyňami, ktoré boli vytvorené aj pred niekoľko miliónmi rokov, je to neuveriteľne málo. Vchod a východ z jaskyne boli umelo prekopané a v zime sa uzatvárajú len mrežou, aby jaskyňa dostatočne premrzla a vytvoril sa v nej ľad. Celoročne sa ľad udrží len na niekoľkých miestach. Unikátom jaskyne sú kryštály vytvárajúce sa zamŕzaním teplej pary. Našou úlohou bolo zamerať a pracovať v nádejných lokalitách jaskyne. Už po prvých minútach práce s kladivom a sekáčom sme si uvedomili prečo jaskyňa vznikla tak rýchlo. Sadrovec je veľmi mäkká, poddajná a ľahká hornina, v ktorej sa slovenským jaskyniarom pracovalo veľmi ľahko v porovnaní s nepoddajným vápencom. Napriek ľahkému počiatočnému postupu sa nám nepodarilo objaviť významnejší priestor či chodbu. Slovenskí jaskyniari sa zapísali do histórie Kungurskej jaskyne zameraním a zdokumentovaním niekoľko desiatok metrov chodieb.
    Posledný deň v Kungure sme strávili prehliadkou múzeí a chrámov. Piaty deň, skoro ráno sme sa vlakom po transibírskej železnici vrátili späť do Permu a pokračovali autobusom do Bereznikov. Ihneď po príchode si nás vyzdvihol miestny turistický sprievodca a šli sme navštíviť blízke starobylé mestečko Solikamsk, niekdajšie stredoveké hlavné mesto Uralu. Je zaujímavé, že chrámy zasvätené bohu a viere v neho sa v sovietskych časoch využívali rôzne, len nie na to, na čo boli určené. Chrám v Kungure sa využíval ako strojárska dielňa s množstvom sústruhov a fréz. V Solikamsku jeden chrám slúžil ako vezenie a v druhom sa varilo pivo, zlatí súdruhovia československí.
    Na ďalší deň nás čakala prehliadka jednej z množstva baní na soľ v tejto oblasti. Bolo úžasné spustiť sa do 300 metrovej hĺbky, vyše 100 metrov pod úroveň mora a sledovať banský kombajn ako si razí cestu vpred. Trošku nás prekvapila početná prítomnosť nežného pohlavia tak hlboko pod zemou.
    Zlatým klincom našej expedície bol pobyt na severnom Urale, v dedinke Višerogorsk. Tu sme zakúsili skutočnú ruskú zimu, keď ortuť teplomera neklesla po celý deň pod -30°C a ráno a večer klesala pod -40°C. V týchto podmienkach sme si uvedomili nedostatky v našej výstroji. Našťastie bratia Rusi mysleli na všetko a každému sa ušli váľenky, teplá vetrovka a teplé rukavice. Takto vystrojení sme sa vypravili na lyžach s viazaním „kandahar“ do ruskej tajgy na najvyšší bod v tejto oblasti, Pomeniany kameň, 720 m.n.m. Krásna ukážka kameňa z permskej doby s výhľadom na beznádejnú ruskú diaľavu. Po nespočetných pádoch všetkých členov výpravy, okrem nášho sprievodcu, do premrznutého, mäkučkého snehu, sme sa rýchlo vrátili po už prešľapanej stope späť. Po ďalšej mrazivej noci, keď aj ruské „mašiny“ mali problém s naštartovaním sme na lyžach navštívili zrúcaninu chrámu, zaniknutú osadu a pozreli sa na vchod do jaskyne, ktorej vstupná šachta má podľa miestnych 9 m hĺbku a celá dĺžka jaskyne je 80 m.
    Je to až neuveriteľná myšlienka pomyslieť, že v celom, pre nás nekonečnom Urale, môže byť takýchto jaskyniarsky zaujímavých miest stovky s desiatkami kilometrov chodieb.
    Som celkom rád, že niekedy nemám čas skúmať kopce “rozľahlého“ Važeckého krasu, pri pomyslení na Ural a nebodaj iné veľké pohoria Ruska. Naša expedícia sa končí v Perme, odkiaľ odlietame do Moskvy a Bratislavy.
    Hodnotenie: úspešná expedícia, žiadne zranenie a ďalšie veľké poznanie.


    obr. 6: Rektor protoirey Oleg Shirinkina
    obr. 7: Solikamsk – sfárame do šachty
    obr. 8: Uralské predhorie – alkoholický balzam populárny na Urale
    obr. 9: Šok z horúcej pary ruskej bane
    obr. 10: Zimná uralská krajina


Fotogalériu k článku si môžete pozrieť tu: Ural 2009